Čo je realita?
Je rozdiel jak svet vnímame a aký skutočne je? Prečo si stále dookola vytvárame tú istú realitu? Prečo nadväzujeme stále tie isté vzťahy? Prečo dostaneme vždycky rovnakú prácu? Okolo nás je nekonečný oceán možností tak prečo vytvárame stále rovnakú realitu? Nie je to udivujúce, že máme toľko možnosti ale nevieme o nich? Je možné, že sme tak navyklí na svoj každodenný život a na spôsob jak svoj život utvárame, že sa zmierujeme s myšlienkou, že nad ním vôbec nemáme vládu? Boli sme formovaní tak aby sme uverili, že vonkajší svet je skutočnejší než náš vnútorný svet. Tento nový vedecký prístup hovorí pravý opak. Hovorí, že to čo sa deje v nás bude utvárať to čo sa deje mimo nás. V minulosti boli filozofovia, ktorí tvrdili keď nakopnem kameň a narazím si palec je to skutočný pocit je to živé. To znamená že je to realita. Stále je to len však prežívanie prostý vnem toho, že je to skutočné. Valí sa na nás obrovské množstvo informácií, ktoré naše telo spracováva prostredníctvom zmyslových orgánov. Informácie presakujú na hore a my ich postupne eliminujeme. Do vedomia nám nakoniec prebublá to čo sa nám najviac hodí. Mozog spracuje 400 miliard bitov informácií sa sekundu ale my sme si vedomí len 2 tisíc. Tých 2 tisíc bitov sa však týka len okolitého prostredia, nášho tela a času. Pokiaľ mozog spracováva 400 miliard bitov informácií a my sme si vedomý len 2 tisíc znamená to, že realita mozgom prechádza neustále. Mozog dostáva informácie a my ich aj tak nevyužijeme. Jediný film, ktorý sa v mozgu hrá je ten, ktorý dokážeme vidieť. Je teda možné, že naše oči vidia viac než čo mozog dokáže vedome zobraziť? Z hľadiska toho ako je mozog utvorený vidíme len to čo sa nám javí ako možné. Vidíme len to k čomu sme sa vycvičili cestou podmieňovania. Keď uvažujete o veciach je realita konkrétnejšia než naozaj je preto sme uviazli. Uviazli sme v rovnakosť reality. Pokiaľ je realita konkrétna ja sám som bezvýznamný nemôžem nič meniť. Pokiaľ je ale realita mojou možnosťou, možnosťou vedomia hneď sa pýtam ako ju môžem zmeniť alebo zdokonaliť ako ju môžem urobiť šťastnejším? Vidíte jak rozširujeme obraz samého seba? Keď myslím po starom nemôžem nič zmeniť, pretože v realite nehrám žiadnu rolu. Realita už exituje ja ju len prežívam. Keď myslím po novom zistíme, že realita sa nezaobíde bez prežívania a prežívanie si vyberám sám a tým doslova vytváram vlastnú realitu.